Rozhovor so študenkou Karin Hrončiakovou o dištančnom štúdiu

“TO, ŽE SME DOMA, VO MNE ČASTO VYVOLÁVA POCIT, ŽE MÁM PRÁZDNINY, A PRETO NESTÍHAM VŠETKO TAK, AKO BY SOM CHCELA.”

Ako zvládaš dištančné štúdium? Je to komplikovanejšie, ako chodiť normálne do školy?

Sú dni, keď toho nie je veľa a zvládam to super, ale sú aj dni, keď neviem, čo skôr. Dosť ma asi vyrušuje, že som doma, v prostredí, kde sa vždy nájde niečo, čo vie odpútať moju pozornosť. Najhorší priatelia sú asi mobil a Netflix. Vo všeobecnosti mám pocit, že je to komplikovanejšie ako normálna výučba. Nie vždy vieme na diaľku s niektorými učiteľmi komunikovať tak ako v škole, a tým sa naša práca len komplikuje.

Má to aj svoje výhody?

Určite má. Asi tou najväčšou je, že som doma, vo svojej izbe s mäkkou posteľou a nie na internáte. Môžem byť tiež s ľuďmi, na ktorých sa čas inak nenájde, keďže cez týždeň som v Bratislave a doma trávim len víkend. A jednou z asi najväčších výhod je, že si môžem zlepšovať svoje kuchárske schopnosti a skúšať nové recepty.

Myslíš, že sa pedagógovia dokázali dobre prispôsobiť novej situácii? A zvykli ste si už vy – študentky a študenti?

Podľa mňa áno. Dennodenne sa nám snažia poskytnúť čo najviac. Online hodiny sú väčšinou sranda a aspoň na chvíľu sa cítim, ako keby som nesedela vo svojej izbe. Nie som si ale občas istá, či sme si zvykli my. To, že sme doma, vo mne často vyvoláva pocit, že mám prázdniny, a preto nestíham všetko tak, ako by som chcela. Stále si asi neviem vybudovať taký pevný režim ako mám v škole.

Čo by si vylepšila na súčasnej podobe dištančnej formy vzdelávania? Čo by mohlo byť inak?

Niektorí učitelia by sa občas mohli medzi sebou dohodnúť a nedávať nám toho naraz tak veľa. Všetko je ale asi aj o tom, ako si kto dokáže rozvrhnúť čas. Ale nič zásadné by som nemenila, nejako sme si už „zvykli“.

Tešíš sa opäť do školy? Na čo a na koho?

Jasné, že áno, ja tam vlastne asi aj rada chodím, aj keď pred pár rokmi by som asi toto nepriznala. Najviac sa teším na kamarátov a spolužiakov, ale aj na učiteľov. Občas sa prehrabávam v mobile, v starých fotkách a videách z hodín a asi najviac mi chýba tá sranda, ktorú sme zažívali hlavne na niekoľkohodinovkách odborných predmetov, keď sa nám už nechcelo robiť