Bohumil Bača - Komunikácia maľbou

BOHUMIL BAČA - KOMUNIKÁCIA MAĽBOU
Kurátor výstavy: Peter Krivda

Bohumil Bača - Komunikácia maľbou Keď sa výtvarníkovi usporiada výstava k jubileu, dosiahnutých 70. narodenín, väčšinou to býva súborná výstava, akýsi prehľad jeho celoživotnej tvorby. V prípade akademického maliara Bohumila Baču sme sa rozhodli pre prezentáciu jeho tvorby z ostatných rokov. Toto rozhodnutie nevychádzalo z priestorových dôvodov možností galérie pre retrospektívnu výstavu, ale hlavne s prihliadnutím na neustále plodný tvorivý vývoj maľby Bohumila Baču. Jeho aktivita je vysledovateľná na jednej strane na výstave, ktorú dnes v Galérii SUMEC otvárame , ale aj v porovnaní s predchádzajúcou výstavou, ktorú mu usporiadali k jubileu v hodonínskej galérii na začiatku tohoto roku. Akad. mal. Bohumil Bača je absolventom Vysokej školy výtvarných umení (1968), ateliéru monumentálnej maľby prof. Petra Matejku. Ak je väčšinou zaraďovaný k maliarskemu prúdu expresívnej abstrakcie, je nutné poznamenať, že východiska maliara, kresliara Bohumila Baču sú prakticky naprieč celou jeho tvorbou dané v predmetnou figuratívnou oblasťou. Prvotná konkretizácia v umelcovi vyzrieva súbežne s ideou, myšlienkou a idea, vnútorný pochod sa postupne dostáva do popredia. Prevažuje nad konkretizačnými znakmi a núti maliara k akčným, gestickým zásahom, k presadzovaniu koloristického akcentu ako nosného duchovného fluida. A v stupni, keď už akoby prekročil pomyselnú hranicu medzi reálnym a abstraktným, ešte raz vstupuje do priestoru farebných kompozícií elementárnou kresbou, tichou, ale o to viac rozprávajúcou. Bohumil Bača svojou maľbou presahuje stupeň reálnej skutočnosti, ktorej vrcholom je abstrakcia, aby priniesol poznanie o jej prvotnom východisku v realite. Preto v jeho obrazových cykloch sa ozývajú existencionálne záujmové východiská, problematika všeľudských vzťahových relácií prostredníctvom znakov, symbolov, akcentov. Ak je poznanie jedným zo synonym veku, tak u akad. mal. Bohumila Baču sa ono poznanie následne prenáša cez prizmu jeho obrazov na ďalšie prehodnocovanie. Vševypovedajúce znaky v obrazoch nás vťahujú do rozpravy o najzávažneších témach človečenstva prechádzajúc cez „Brány“ zrodu ?, života ?, ciest ?, odchodu ? cez „Obluky“ ľudských úspechov ?, sklamaní ?, dosiahnutých cieľov ?, padnutia ? a potom pri „Kyvadle“ spolu s Faucaultom , ktorý vlastne určuje chod bytia, smerovanie, čas, dobu. Foucault zavesil kyvadlo a dal nám na vedomie, že síce vnímame optický pohyb, ale len málo sme ochotní pripustiť fakt, že tým pohybom je čas. Kyvadlo sa pohybuje len v možnostiach otáčania zeme. Nekonečne ? Umberto Eco na chvíľu tiež zaváhal, zapochyboval, pri úvahe keď sa pýtal, „kedy sa kyvadlo rozhojdá, či v momente nášho zrodu a zastaví sa pri našom, ľudskom odchode, alebo sa kyve naprieč nášmu bytiu s poslaním pravidelného odčítania našich, ľudských vzostupov i pochybení, ako nestranný odčítač večnosti zrodov a večnosti zánikov. Pri obrazoch, odkazoch Bohumila Baču sa nedá prejsť len s lapidárným vizuálnym záznamom. On nás núti, priťahuje, diskutovať. Aj tam, kde sme si možno mysleli, že je dopovedané.

máj 2013 Peter Krivda Soliwarski