Maja Štefančíková: Priestorové skice

Vernisáž a performatívna akcia:
18. 12. 2025, 12:00 & 18:00

Dátum trvania: 18. 12. 2025 – 16. 1. 2026
Performerky: Silvia Bakočková, Viktória Malá, Nela Rusková
Kurátorka: Eliška Mazalánová
Produkcia: Ľuboš Lehocký, Galéria Sumec
Technická podpora: Matej Gavula
Miesto: Galéria Sumec, Škola dizajnu Ivanská cesta 21, Bratislava

Predtým, ako bol prach racionálne vedecky prebádaný, rozdrtený poznaním na ešte menšie čiastočky a bol v ňom objavený celý vesmír paralelných mikrosvetov, bol predstavou najmenšieho možného, najmenšieho prvku hmoty. Predstavoval hranicu medzi viditeľným a neviditeľným. Prach sa stal symbolom ničoty a márnosti. Odkazuje k limitom fyzického sveta, jeho konečnosti, ktorá u tých, čo túžia po večnom živote, generovala opovrhnutie telesnosťou. Prach je melancholický – odkazuje k zániku, ruine, zabudnutiu a rovnako dobre môže byť symbolom zanikajúcej, seba-deštruktívnej civilizácie. Z perspektívy dnešných poznatkov sa naopak zdá byť mimoriadne vitálny, permanentný a všadeprítomný. Je tu fascinujúci a poetický kozmický prach, je tu obávaný a povinne monitorovaný polietavý prach v ovzduší alebo domáci prach, ktorý je potrebné v mene hygieny a poriadku neustále likvidovať.

Špina je buď prehliadaná alebo je iritujúca. Prečo sa nám niečo javí ako špinavé a vyvoláva v nás zhnusenie? Prečo nás pudí k istému správaniu? Špina a prach v nás aktivujú zároveň niečo pudové, racionálne i rituálne; sú mimoriadne bohaté na významy a schopné naratívu. Predovšetkým kategórie špiny a čistoty vo svojej opozícii vedia veľavravne prehovárať o spoločenskom útlaku. Napríklad útlaku žien - i mužov a sexuálnych menšín - prostredníctvom ideálov morálnej čistoty, alebo útlaku a dokonca vraždenia ľudí iných etník či chorých v mene ideológie rasovej čistoty. Aj nevinná fyzická čistota, poriadok a hygiena a s nimi upratovanie a starostlivosť sú zdrojom nerovnosti - boli a stále sú tradične údelom žien, sociálne slabších, etnicky marginalizovaných, ako neviditeľná a nedocenená práca. Vďaka neoblomnosti prachu a špiny je to údel práce bez dlhodobého výsledku a zadosťučinenia, nekonečnej a monotónnej, ktorá skôr ubíja, než stimuluje dôvtip a tvorivosť.

Hoci Priestorové skice Maji Štefančíkovej na prvý pohľad môžu vyvolávať zdanie prázdnoty a nemennosti, sú založené na činorodosti, systematickej a cyklickej aktivite – na pravidelnom upratovaní výstavného priestoru. Sú performatívnou akciou – upratovaním, pri ktorom performatívny inteligentný vysávač precízne vyčistí galériu. Prach z priestoru sa následne vystaví na biele sokle – veľké stohy bieleho papiera, pripomínajúce skicáre pripravené zachytiť stopu priestoru. Špina, pôvodne neželaná a určená na odstránenie, sa tak paradoxne stáva materiálom výstavy: mení sa na viditeľnú stopu činnosti.

Priestorové skice sú o špine a upratovaní, no neodkazujú len k spomenutej feministickej tradícii a otázke práce, komentujú aj oblasť umenia, galerijného priestoru, vystavovania, tvorby a sebarealizácie. Pracuje tu s prázdnym (no významovo plným) galerijným priestorom, ktorý je čistý, univerzálny, moderný a účelne racionálny. Školská galéria Sumec, ktorá sa usiluje tomuto ideálu priblížiť, pôsobí ako výrazný kontrast k svojmu okoliu, škole a jej bežnému fungovaniu, s jej každodennej prácou, údržbou a praktickými obmedzeniami. Projekt pôvode koncipovaný pre galériu plusminusnula v Žiline, v kontraste s realitou, v tomto prípade aj realitou školy, ukazuje neviditeľnú prácu starostlivosti stojacu za galerijnou čistotou.

/

Maja Štefančíková je vizuálna umelkyňa a performerka, ktorá pracuje s ľudským telom ako s miestom vzťahov a vzájomných prepojení rastlinných, živočíšnych a technologických svetov. Vo svojich performatívnych situáciách pracuje s hlasom, pohybom a choreografickou štruktúrou, ktorú ponecháva otvorenú zásahom náhody a nečakaným udalostiam. Jej diela boli prezentované v Slovenskej národnej galérii, na festivale Ars Electronica v Linzi, v Kunsthalle Bratislava a v Národnej galérii v Prahe, a to aj v nadväznosti na rezidenciu v roku 2024 v Pavilóne Českej a Slovenskej republiky na Benátskom bienále. Pôsobí ako pedagogička na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde vedie Laboratórium performancie.

/

Výstavný program Galérie Sumec v roku 2025 z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. FPU je hlavným partnerom projektu.

/

Foto: Adam Šakový