Juraj Jedlička

10/2021

​

Juraj Jedlička je študentom 2. ročníka obrazovej a zvukovej tvorby - virtuálnej grafiky





Si v druhom ročníku. Vyvinul, alebo zmenil sa nejako tvoj pohľad na filmovú tvorbu a umenie oproti dobe, keď si končil na základnej škole?

Na základnej škole som umenie bral ako prejav niečoho estetického, bláznivého, iného. Umenie bolo pre mňa zaujímavé, lebo som sa v ňom vedel nájsť a chcel som ho tvoriť. Momentálne beriem umenie ako únik. Napadne mi myšlienka, ktorá sa mi páči a pociťujem nesmiernu túžbu ju vyjadriť. Práve škola, na ktorej som teraz, mi ukazuje čoraz viac ciest, ako myšlienku vyjadriť. Každým dňom mám pocit, že sa to dá lepšie a lepšie. A to platí aj pre filmovú tvorbu – netušil som, čo všetko sa skrýva za celým filmom a koľko možností a priestoru má umelec na vyjadrenie myšlienky. S tým ale prichádzajú komplikácie. Čím lepšie chce filmový štáb myšlienku stvárniť do filmu, tým väčšej výzve sa musí postaviť. Učím sa, ako týmto výzvam čeliť.

Čo ťa v umení baví? Aké filmy máš rád?

Baví ma dávať život myšlienkam, emóciám… Je pre mňa obdivuhodné, ako umenie, napríklad film, dokáže naladiť milióny ľudí na špecifickú emóciu, náladu… Všetci tí ľudia sú zrazu na jednej vlne a pozerajú sa na svet rovnako. Tvoriť umenie je podľa mňa nesmierne veľká moc. Povedal by som, že umenie je z pohľadu tvorcu vzrušujúce a zároveň priam hrozivé, keď pomyslíme na to, čo dokáže umenie spraviť s masou ľudí. Baví ma vyberať si, s akou emóciou sa vrhnem do diela, no niekedy si ani nevyberiem, len cítim, ako ku mne niečo prišlo a ja mám nesmiernu potrebu to dať von. Napríklad v poézii za teba slová nepíše pero, ale srdce. Nechaj srdce a myšlienku v ňom plynúť a báseň sa napíše sama. Také je pre mňa u umenie z pohľadu tvorcu.

Čo sa týka filmov, ktoré mám rád, tak najmä psychologické. Filmy od Juraja Herza sú skvelým príkladom. Taktiež mám rád umelecký štýl Tima Burtona, najradšej mám jeho krátkometrážny film – Vincent. Medzi konkrétne filmy, ktoré zbožňujem, patria Goyové prízraky, Spoločnosť mŕtvych básnikov, Spaľovač mŕtvol, S Láskou: Vincent, Vládci chaosu, Trainspotting…

A čo ťa baví v rámci vlastnej tvorby? Čomu sa rád venuješ? Aké témy ťa zaujímajú?

Okrem filmovej tvorby milujem aj poéziu a hudbu, mám rád divadlo. Píšem básne a v oblasti hudby tvorím prevažne rock, štýlovo od Nirvany až po Marilyna Mansona. Hrám na gitaru, basgitaru a trochu sa venujem aj spevu. Na basgitaru hrám aj v rockovej kapele Nothine. Taktiež ma baví byť modelom pri fotení, kde skúšame bláznivé veci. Občas si niečo nakreslím alebo namaľujem.

Máš aj nejaké záujmy, ktoré nesúvisia s umením?

Rád čítam, vzdelávam sa v oblasti psychológie… Zaujímam sa o spiritualitu a rád cestujem. Určitú dobu ma veľmi zaujímala história, no pravdepodobne som už za tým a viac sa venujem prítomnosti

Z ktorých predmetov by si privítal aj viac hodín a ktorých by mohlo byť menej?

Výrazne by som nemenil nič. Možno by som prijal viac hodín réžie, praxe, strihu a virtuálnej grafiky. A zaviedol by som Francúzštinu. Neodoberal by som asi z ničoho.