Kam vedie nacionalizmus a extrémizmus - Študijná cesta v Chorvátsku a Bosne
V dňoch 7. - 12. októbra sa žiačky našej školy A. Poláčková, N. Sisíková a D. Fischerová spolu s dvoma pedagógmi Mgr. R. Balkom a Mgr. art. L. Šafářom zúčastnili študijnej cesty do Chorvátska a Bosny a Hercegoviny.
Študijná cesta nadväzovala na minuloročný úspešný projekt “Kam vedie nacionalizmus a extrémizmus?”, do ktorého sa zapojilo 30 učiteľov a pracovníkov s mládežou z Česka, Slovenska, Chorvátska a Bosny a Hercegoviny. Na seminári v Bratislave vystúpili aj naši žiaci N. Kuhn a K. Psotný. Rovnako tak v minulom roku prebehla aj študijná cesta v rámci projektu “S mladými pre mladých”, ktorého sa zúčastnili aj žiaci našej školy a celkovo bolo zapojených 32 žiakov zo 7 stredných odborných škôl a gymnázií zo Slovenska.
Tieto projekty okrem iného ukázali veľký potenciál témy rozpadu bývalej Juhoslávie pre občianske vzdelávanie na Slovensku a v Česku, predovšetkým na stredných školách. Cestu organizovali neziskové organizácie CEP a EUTIS a podporila ju Nadácia Konrada Adenauera.
Súčasťou programu študijnej cesty bolo:
● návšteva miest pamäti vo Vukovare, Srebrenici, Sarajeve a Tuzle,
● príbehy pamätníkov konfliktov (Bosniakov, Chorvátov a Srbov),
● stretnutie s veľvyslancami Českej republiky a Slovenskej republiky v Bosne a Hercegovine,
● diskusia o možnostiach využitia skúseností z cesty na Slovensku a v Česku.
Výsledky zo študijnej cesty budú spracované do podoby putovnej výstavy, ktorá bude umiestnená v priestoroch zúčastnených škôl a sprievodcami budú žiaci, účastníci študijnej cesty. Otvorenie výstavy v našej škole je naplánované na 10. decembra 2019.
PRÁZDNE DEDINY A PLNÉ CINTORÍNY - reportáž zo študijnej cesty na Balkáne
Povedali o študijnej ceste..
„Poznávali sme krajiny, mestá a miesta nielen cez ich súčasnosť, ale najmä cez ich nie tak dávnu minulosť, ktorá bola spojená s vojnami na Balkáne. Vojna to nie sú len zbrane a čísla, sú to predovšetkým príbehy obyčajných ľudí, ktorí prežili (...aj keď prežiť nemali). Prekvapilo ma, ako málo stačilo k tomu, aby sa ľudia, ktorí roky spokojne žili jeden vedľa druhého, začali navzájom nenávidieť.“ (D.F.)
„Spočiatku som mala pocit, že táto študijná cesta ma asi až tak veľmi zaujímať nebude, ale opak bol pravdou. Návšteva múzea v Srebrenici a cintorína boli silným zážitkom, o ktorom som si myslela, že ho už nič neprekoná. Potom sme sa stretli s ľuďmi, ktorí nám porozprávali svoje príbehy väzňov na každej strane konfliktu, matky, ktorá nevedela mesiace nič o svojom synovi, pretože sa ocitol v obliehanom Sarajeve a dieťaťa, ktoré len zázrakom uniklo smrti. Súčasnosť s obchodnými centrami, veľkými reklamnými bilboardmi a kaviarničkami s nádychom orientu dáva zabudnúť na temnú minulosť, ale zmierenie aj dve desaťročia po skončení konfliktu sa rodí iba veľmi ťažko.“ (A.P.)
„Študijná cesta do Bosny a Hercegoviny bola veľmi náročná, najmä po psychickej stránke. Vidieť a počuť, vrátiť sa do minulosti a zotrvať na miestach, ktoré ticho vypovedajú o dobe, je veľmi zvláštny a silný pocit. Počas stretnutí s ľuďmi, ktorí prežili tento konflikt, veľa z nich hovorilo o tom, ako sa z nich už vytratila nenávisť... Ale je vôbec možné na niečo také zabudnúť? Myslím si, že je to skôr o tom, že „odpustím, ale nezabudnem.” Malý kúsok nenávisti a pocit krivdy tu bude ešte prítomný po niekoľko generácií. Poznanie, ktoré som si odniesla z tejto cesty ja (a myslím si, že nielen ja) je to, že výsledkom šírenia nenávisti, rozdeľovania spoločnosti a túžby po moci je
nezvratné zničenie všetkého, čo máme.“ (N.S.)
Mgr. Roman Balko
