Pripravujeme: Výstava Ludmily Hrachovinovej v Galérii Sumec

​Pozývame na otvorenie výstavy Ludmily Hrachovinovej v Galérii Sumec!
Vernisáž: 22. 10. 2025
12:00 - otvorenie pre študentky a študentov
18:00 - otvorenie pre rodičov a verejnosť

Dátum trvania: 23. 10. – 14. 11. 2025
Kurátorka: Maja Štefančíková
Miesto: Galéria Sumec, Škola dizajnu, Ivanská cesta 21, Bratislava

*
Výstava Ludmily Hrachovinovej v Galérii Sumec v Škole dizajnu vytvorí situáciu, v ktorej sa maľba, telo a priestor dostávajú do vzájomného súladu. Veľkoformátové plátna vychádzajú z detailov kresieb, zväčšených do monumentálneho meradla. Ľudské telo sa stáva súčasťou maľby prostredníctvom performerstva – pohybuje sa v tesnej blízkosti obrazov a jemne usmerňuje divákov pohľad: niekedy ho predchádza, inokedy zatieňuje či zvýrazňuje línie obrazu. Performatívny prvok mení spôsob, akým publikum číta dielo: postoj, dych a rytmus chôdze sa stávajú aktívnou súčasťou kompozície. Takto sa priestor, obraz aj pohyb uzatvárajú do jedného celku.

Autorka vedie maľbu smerom k expandovanej maľbe – k praxi, v ktorej obraz prestáva byť výhradne plošným objektom a stáva sa priestorovou a performatívnou situáciou. Linka sa z plátna „prelieva“ do architektúry a tela: určuje spôsob státia, vzdialenosť, rytmus dýchania, kreslí pomyselné osi medzi stenou, podlahou a pohybom performerov i publika.

Autorku zaujíma, ako sa vzdialenosť k dielu prekladá do telesnej skúsenosti – v sede, predklone, pri spomalení kroku či v momente, keď je potrebné upriamiť pozornosť nižšie či vyššie než zvyčajne. Výstavná architektúra pracuje so zmenou perspektívy a nabáda skôr k „vnímaniu kožou“ než k rýchlemu prelistovaniu pohľadom.

Materiálny pôvod tohto prístupu siaha k autorkiným začiatkom v keramike, kde sa formovala citlivosť k dotyku, úchopu a funkcii predmetu. Neskorší prechod k maľbe a otvorenie sa performatívnemu prostrediu rozšírili uvažovanie o obraze: nie ako o ploche na stene, ale ako o partnerovi v priestore. Aj preto autorka pracuje s raw plátnom a farbou, ktoré nesú fyzickú stopu gesta a nechávajú vyniknúť linke – kľúčovému prvku spájajúcemu maľbu, telo a trajektóriu diváka.

Výstava tak ponúka embodiment namiesto popisu: namiesto príbehov o dielach vzniká vzťah medzi obrazom a telom – v mierke, v ktorej sa aj malý detail mení na krajinu, a krátke gesto na orientačnú líniu pre pohyb.