Rozhovor s prezidentkou Asociácie súkromných škôl
Ak zmeny ministerstva školstva prejdú, súkromné školy budú postupne krvácať, hovorí prezidentka súkromných škôl.
Prezidentka asociácie súkromných škôl Eva Ohraďanová hovorí, že fungovanie a existenciu týchto škôl vážne ohrozujú návrhy zákonov, ktoré v júni predstavilo ministerstvo školstva. Hovorí o strate autonómie a istej forme zoštátňovania. Ministerstvu vyčítajú, že legislatívu pripravilo bez dostatočného dialógu so súkromnými školami.
Podľa Asociácie súkromných škôl a školských zariadení ich tieto zmeny vážne ohrozujú. Ak zákony prejdú, môže to podľa nej ohroziť finančnú stabilitu škôl a spochybniť samotný zmysel, pre ktoré súkromné školy na Slovensku vznikali. Súkromné materské, základné a stredné školy navštevuje viac ako 50-tisíc detí. Súkromné základné umelecké a jazykové školy navštevuje ďalších približne 85-tisíc detí.
V rozhovore sa dočítate:
- aké dôvody vedú rodičov k tomu, že dávajú deti do súkromných škôl;
- čo všetko zahŕňa založiť súkromnú školu;
- prečo súkromné školy vyberajú školné, aj keď majú rovnaký normatív ako štátne školy;
- čo im najviac prekáža na návrhoch zákonov;
- ako vyzerajú rokovania s ministerstvom školstva.
> CELÝ ROZHOVOR NÁJDETE TU
Z rozhovoru pre vás vyberáme:
Na Slovensku máme robustný systém regionálneho školstva, ktorý pokrýva celé územie vrátane odľahlých regiónov. Máme štátne školy aj pre deti s rôznymi špecifickými potrebami. Prečo je vôbec dôležité, aby sme mali aj súkromné školy?
Sú dôležité, lebo prinášajú do školského systému rozmanitosť a ponúkajú rodičom možnosť slobodne pre svoje dieťa vybrať takú vzdelávaciu cestu, ktorú pre neho považujú za najlepšiu. Dnes pre mnohých rodičov nie je najdôležitejším kritériom pri výbere školy jej vzdialenosť od bydliska, ale program, ktorý škola ponúka. Súkromné školy prinášajú alternatívne metódy vo vzdelávaní, ponúkajú medzinárodné programy, otvárajú triedy s menším počtom žiakov v triedach. Práve na takýchto školách začali so slovným hodnotením a naštartovali zmenu pre celý vzdelávací systém. Vďaka tomu je dnes slovné hodnotenie akceptované aj zákonom.
Súkromné školy rozširujú deťom možnosti vo vzdelávaní, aby nemuseli vyrastať v rovnakom systéme a s rovnakým očakávaním na výsledky, ale aby mali rodičia možnosť vybrať pre svoje dieťa to, čo mu bude najlepšie vyhovovať. Napríklad ak je dieťa silne introvertné a psychológ mu odporučí menší kolektív, súkromná škola s rodinným charakterom môže byť pre neho tou najlepšou voľbou.
Ako vnímate pozíciu súkromných škôl v slovenskom školstve?
Začnem zoširoka. Slovenské školstvo dlhodobo hladuje. Nemáme dostatok peňazí, chýba nám dôvera zákonodarcov aj verejnosti a bojujeme s nedostatkom kvalifikovaných pedagógov, pretože učiteľské povolanie sa neustále prepadá. Takmer žiadna škola by dnes neexistovala bez podpory rodičov a neúnavného nadšenia pedagógov.
Okrem toho naše školstvo výrazne zväzujú stovky rôznych regulácií. Štát určuje, kedy najskôr môže začať prvá hodina, aké má byť vybavenie triedy, koľko štvorcových metrov môže upratať jedna upratovačka. Pre mojich žiakov, ktorí sú tanečníci, som chcela zariadiť delenú stravu. To však nie je možné. Zápasíme s často nezmyselnými reguláciami a namiesto dôvery a rozväzovania rúk dostávame ďalšie a ďalšie pravidlá. Najnovšie napríklad o tom, ako máme ospravedlňovať deti a koľko môžeme prideliť pedagógovi v odmene za kvalitu jeho práce. Akokoľvek by sa školy chceli venovať svojmu rozvoju a prinášať nové programy pre deti, niekedy im na to ani neostávajú sily. To platí pre celý systém nevynímajúc súkromné školy.
Ak som v predchádzajúcich odpovediach zdôrazňovala našu jedinečnosť v hľadaní nových ciest a prístupov vo vzdelávaní, dovolím si v tejto chvíli pripomenúť, že tak robíme často napriek nášmu systému, nie vďaka nemu. Mrzí ma aj to, že namiesto podpory, dôvery a vďaky ku všetkým zamestnancom v našom rezorte, ktorí vzdelávací systém stále neúnavne aj napriek podmienkam držia nad vodou, sme svedkami neustáleho rozdeľovania. Štátne školy sú stavané proti neštátnym, základné školy proti osemročným gymnáziám, odborné školy proti tým, ktoré poskytujú všeobecné vzdelávanie, veľké proti malým a podobne. A aktuálna spoločenská situácia a zmeny legislatívy tomu vôbec nepomáhajú.
Ministerstvo školstva predstavilo v júni hneď šesť noviel alebo návrhov nových zákonov, ktoré sa dotýkajú aj fungovania súkromných škôl. Ohradili ste sa voči návrhom aj voči načasovaniu, keď boli predstavené. Čo je na nich problematické?
Za veľmi nešťastné považujem načasovanie na konci školského roka a počas letných prázdnin. Alarmujúce je aj to, že sa zmeny predkladajú bez dôkladnej konzultácie so zriaďovateľmi a riaditeľmi, ktorí ich budú musieť preniesť do svojej každodennej reality. Toto považujem za veľkú chybu.
Náš školský systém nie je bezproblémový a rozumiem potrebe niektorých zmien. Tieto legislatívne návrhy však rozbíjajú celý ekosystém a môžu napáchať veľké škody. Súkromné školy sú momentálne v ohrození a s nimi aj poskytovanie vzdelávacích služieb pre viac ako 150-tisíc detí, ktoré ich navštevujú. Navrhované zmeny prinášajú obmedzenie práva rodiča na slobodnú voľbu školy pre svoje dieťa a zavádzajú protiústavnú diskrimináciu rodičov na základe ich výberu školy. Okrem toho môžu mať za dôsledok zníženie dostupnosti súkromných škôl a zavedenie nerovnoprávneho postavenia zriaďovateľov. Nehovoriac o priamej finančnej diskriminácií detí študujúcich na súkromných a cirkevných školách alebo o nútenej zmene vlastníctva neštátnych škôl. Pripomínam, že ministerstvo všetky zmeny predkladá bez dôkladnej analýzy ich dosahov. Toto je podľa mňa nielen nezodpovedné, ale aj nebezpečné.
Jedným z argumentov ministerstva školstva pre potrebu zmien je zrovnoprávnenie povinností súkromných a cirkevných škôl so štátnymi. Ďalším dôvodom na zmeny je snaha, aby sa aj neštátne školy aktívne podieľali na vzdelávaní detí zo znevýhodneného prostredia.
Pán minister hovorí, že chce zaviesť spravodlivosť, no robí to veľmi nespravodlivým spôsobom. Súkromné školy zabezpečujú rozmanitosť a prinášajú inovácie. Ak chceme školy zjednotiť, logicky prídeme o túto rozmanitosť. Za vzor, ako sa vyrovnať so segregáciou a otvoriť súkromnú školu aj pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, sa pritom dáva súkromná škola Alma vo Zvolene, ktorú zriaďuje CEEV Živica pána Hipša. Áno, ide o dobrú skúsenosť a prínos tejto školy pre spoločnosť si zaslúži uznanie. Na druhej strane je však potrebné otvorene opísať aj okolnosti jej vzniku a podmienky, za akých funguje. Mesto Zvolen sa tejto školy chcelo zbaviť a nový zriaďovateľ ju prevzal za extrémne výhodných podmienok. Zjednodušene povedané, pán Hipš dostal budovu, pozemok, školu s celým zariadením, učiteľmi aj žiakmi. Okrem toho sám uvádza, že prevádzka tejto školy nie je možná len z príspevkov od štátu a rozvíja ju len vďaka obrovskej podpore sponzorov a finančných príspevkov nad rámec štátnych normatívov. Tie v jeho prípade len v prvom roku dosiahli sumu približne 250-tisíc eur. Tento model je pre spoločnosť prínosný, no treba nahlas vysloviť, že v slovenských podmienkach nie je replikovateľný po celom Slovensku. Naopak, treba ho považovať za absolútne výnimočný. Bežne k nemu totiž nedochádza.
Ministerstvo vám dáva na výber. Navrhuje, aby ste sa stali verejným poskytovateľom vzdelávania, a v tom prípade vám ponechá 100-percentný normatív ako doteraz. Za to však žiada splniť tri podmienky. Po prvé, aby ste boli súčasťou školských obvodov a vzali z nich aspoň 80 percent žiakov, po druhé, nevyberali školné, a po tretie, aby ste sa riadili štátnym vzdelávacím programom. Čo je z toho pre vás problém?
Všetky súkromné školy sa už dnes riadia štátnym vzdelávacím programom, inak by neboli zapísané v sieti škôl. Toto pre nás vôbec nie je problém. Problémom je však zaradenie súkromných škôl do obvodov a podmienka prijať až 80 percent detí práve z neho. Bydlisko dieťaťa sa tak dostáva nad jeho skutočný záujem o školu a jej program. Súkromné školy si rodičia volia pre ich jedinečnosť a program, ktorý ponúkajú, a sú často ochotní za vybranou školou aj cestovať. Vzdialenosť školy od ich bydliska nesmie byť nad záujmom dieťaťa a slobodnou voľbou rodiča. Nie je možné súkromnej škole určiť, že musí prijať 80 percent detí podľa bydliska a len 20 percent miest poskytnúť deťom s reálnym záujmom o program školy.
Pokiaľ si súkromnú školu vyberie dieťa napríklad preto, že má záujem o Montessori pedagogiku, môže sa stať, že toto dieťa nebude prijaté, lebo škola bude musieť uprednostniť dieťa z najbližšej ulice. A to napriek tomu, že o Montessori pedagogiku vôbec nemá záujem. Táto zmena ide proti princípom toho, prečo súkromné školy vôbec vznikajú.
Okrem toho zdôrazňujem, že pokiaľ bolo cieľom zvýšiť dostupnosť škôl pre všetky deti, môže sa stať presný opak. Nemôžeme predsa zvyšovať dostupnosť pre jednu skupinu detí tým, že znemožníme prijatie inej skupiny detí.
Ďalšou podmienkou toho, aby vám bol ponechaný plný normatív, je, aby ste sa vzdali školného.
Tu je dôležité povedať, že normatív tvorí len časť financovania škôl. Druhou časťou je nenormatívne financovanie a ďalšie zdroje príjmov, ku ktorým už súkromné školy nemajú žiadny alebo len obmedzený prístup. Štátne školy sú nad rámec normatívu dofinancované zo štátneho rozpočtu, ale aj z rozpočtov miest a obcí. Sú to opäť peniaze všetkých daňových poplatníkov, teda aj rodičov súkromných škôl. Okrem toho štátne školy dostávajú príspevky na dopravu žiakov, na opravu havárií, kapitálové výdavky alebo doplatky do garantovaného minima a majú výrazne lepší prístup k financiám z EÚ. Keďže súkromné školy tieto ďalšie zdroje nemajú, musia vyberať poplatky od rodičov.
Na rozdiel od štátnych škôl, ktoré sídlia v obecných budovách, súkromné školy sídlia najmä v prenajatých budovách, za ktoré musia platiť často vysoké komerčné nájmy. Máme teda menej zdrojov príjmu, no súčasne výdavky, ktoré štátne školy často vôbec nepoznajú. Pokiaľ ministerstvo chce, aby sme sa vzdali školného, berie nám tak jediný zdroj, ktorý máme mimo normatívu, a dostáva nás do existenčných problémov. Štátnym školám iné zdroje priamo dáva, no súkromným školám ich jediný odoberá.
V prípade, ak by ste sa rozhodli neprijať tieto podmienky, teda nestanete sa verejným poskytovateľom vzdelávania, tak ministerstvo navrhuje, aby vám bol znížení normatív o 20 percent. Čo by to pre vás znamenalo?
Také školy sa dostanú do existenčného ohrozenia. Finančnú stratu budú musieť vyrovnať cez rušenie alebo obmedzovanie svojich jedinečných programov alebo zvýšené príspevky od rodičov. To môže spôsobiť, že sa stanú súkromné školy pre žiakov menej dostupné, čo je v priamom protiklade k tomu, čo chce minister navrhovanými zmenami dosiahnuť.
Čo by pre vás znamenalo, ak by prešli všetky navrhované zmeny?
Všetky súkromné školy budú postupne krvácať. Prídeme o školné alebo o časť normatívu a môže sa znížiť ich dostupnosť a všetky tieto zásadné zmeny majú nastať na základe jedinej analýzy a bez diskusie s tými, ktorých sa zmeny najviac dotknú.
Foto: Eva Ohraďanová, foto – Michal Staněk, Denník N
