Rodová rovnosť - téma odbornej praxe 2025

ODBORNÁ PRAX: ŠKOLA DIZAJNU & MULLENLOWE GGK, 2025
> ZÁKLADNÉ INFO
> PREDNÁŠKY K TÉME
> ŠTATISTIKY - RODOVÉ STEREOTYPY
> ZADANIE

/

> RODOVÁ ROVNOSŤ - PREČO SA JEJ CHCEME VENOVAŤ


Majú muži a ženy rovnaké možnosti, príležitosti a podmienky nato, aby robili, čo skutočne chcú, a aby boli takí a také, ako skutočne chcú? Podľa zákona nemožno nikoho diskriminovať. Ale ako je to v našich hlavách a v bežnom živote?

Väčšina ľudí na Slovensku tvrdí, že žena má rovnaké šance na povýšenie ako muž, a že so ženami a mužmi sa v práci či v škole zaobchádza rovnako.

Väčšina ľudí si však tiež myslí, že ženy by mali dávať prednosť svojim rodinným povinnostiam pred kariérou, rodinný život trpí tým, keď má matka zamestnanie na plný úväzok, najdôležitejšou úlohou ženy je starať sa o domácnosť a rodinu a najdôležitejšou úlohou muža je zarábať peniaze, pričom môže kontrolovať aj financie svojej partnerky.

Väčšina ľudí si myslí aj to, že mať deti je pre ženu napĺňajúcejšie než pre muža, verejné vyjadrovanie a obhajovanie svojich názorov je u žien neatraktívne, ak svoj názor povedia, mali by akceptovať sexistické a ponižujúce reakcie, muži sú lepšími lídrami než ženy a tí muži, ktorí čerpajú rodičovskú dovolenku, prejavujú iba nedostatok ambícií vo svojej kariére, pričom sú prirodzene menej zruční než ženy pri vykonávaní domácich prác. (Zdroje info)

Má teda žena pod tlakom týchto stereotypov naozaj rovnaké šance na úspešnú kariéru ako muž? Nenavádzajú muža tieto stereotypy nepodieľať sa rovnako ako žena na starostlivosti o domácnosť a budovaniu vzťahu s vlastnými deťmi?

Rôzne stereotypy o ženách a mužoch sú prítomné nie len v oblasti práce a rodiny, ale vo všetkých sférach života – vo výchove detí, vzdelávaní, v dizajne, umení, kultúre, životnom štýle, móde, športe, zdravotníctve, politike, moci, práve, bezpečnosti, médiách, filme, reklame, na sociálnych sieťach, v obchode a podnikaní, ale aj v partnerských vzťahoch, sexuálnom správaní i v bežnom každodennom živote a medziľudských interakciách.

Aj keď si to často neuvedomujeme, rodové stereotypy a rodová nerovnosť ovplyvňujú, ako sa k sebe správame a ako spolu komunikujeme, ako sa obliekame, aký obsah na internete vidíme, akú školu a zamestnanie si vyberáme i aké máme šance na prijatie. Ovplyvňujú náš pohľad na hodnotu iných i našu vlastnú, pričom to, čo je stereotypne považované za ženské, je väčšinou stereotypne považované aj za menej hodnotné, slabšie, horšie…

V dôsledku toho sa nie všetci ľudia môžu uplatniť v živote podľa svojich schopností, záujmov, talentu a túžob, nemajú rovnaký prístup k právam, ekonomickým zdrojom, možnostiam spoločenskej participácie alebo uznaniu. Vo väčšine oblastí sú znevýhodnené najmä ženy.

Je to spravodlivé? Neboli by sme šťastnejšie a šťastnejší, keby sme sa mohli v akejkoľvek sfére života naplno realizovať bez bariér rodovej nerovnosti? Neprispelo by to k osobnej slobode a rozvoju schopností každého a každej z nás, a teda aj celej spoločnosti? Chceme to zmeniť?

V Škole dizajnu nás téma zaujíma aj preto, že v ročníkoch, ktoré sa zúčastnia praxe, tvoria dievčatá takmer 80%.

/

> ZÁKLADNÉ POJMY

​Rod a pohlavie

Každý z nás sa rodí s nejakým biologickým pohlavím (angl. sex). Narodením dieťaťa sa začína proces jeho výchovy a socializácie. Je to proces, v ktorom sa dieťa učí porozumieť spoločnosti a prispôsobovať spoločenským normám a hodnotám. Na základe pohlavia sa deťom – či už vedome alebo nie – vštepujú aj určité spôsoby správania a očakávané vlastnosti a návyky. U chlapcov sú to spravidla vlastnosti ako neplakať, vedieť sa ubrániť a presadiť medzi deťmi, kým od dievčat skôr byť jemná, milá, slušná, usmievavá, poriadna. Chlapcom sa automaticky pripisuje logické a technické myslenie, kým dievčatá vraj naň „nemajú bunky“. A práve tieto normy, predstavy a predsudky, tie očakávania a úlohy kladené na mužov a ženy spoločnosťou a predstavy mužského a ženského je to, čo nazývame rodom (angl. gender).

Rodové stereotypy

Mužmi a ženami (pohlavie) sa síce rodíme, ale typických mužov a typické ženy (rod) z nás robí spoločnosť. (Simone de Beaviour) A hoci mnohým ľuďom niektoré stereotypy a normy plne vyhovujú a pomáhajú sa im orientovať v živote, je množstvo takých, ktorým zbytočne zväzujú ruky a obmedzujú možnosti na uplatnenie svojich schopností.

Predstavy o tom, čo je mužské a ženské, sú postavené proti sebe. Nie náhodou sa hovorí o opačnom pohlaví, o pohlaví drsnom a silnom resp. nežnom, jemnom a slabšom. Ženy (vraj) nevedia parkovať a čítať mapy a muži (vraj) nevedia počúvať a komunikovať (najmä so ženami). Tieto predsudky a predstavy nazývame rodovými stereotypmi.

Rodové stereotypy sú rigidné predsudky o úlohách a schopnostiach mužov a žien ako o jednoliatych kategóriách. Reálny život ale ukazuje, že nič také ako univerzálne ženy a univerzálni muži neexistuje; existuje len množstvo žien a množstvo mužov, ktorí sa od seba navzájom líšia. Takže ak viete, že daný človek je žena, neviete automaticky to, či vie parkovať alebo čítať mapy. Na základe vytvorených predsudkov to však akosi automaticky a podvedome predpokladáte. A preto, ak budete ako majiteľ firmy hľadať šoféra, ženu si a priori nevyberiete. Pretože si myslíte, že ženy nevedia parkovať ani čítať mapy. A hoci tá žena môže byť oveľa lepšia šoférka ako ostatní mužskí uchádzači, nedostala ani šancu a vy ste prišli o najlepšieho človeka na dané miesto.

Rodová rovnosť

Rodová rovnosť usiluje o rovnosť medzi mužmi a ženami v zmysle ich uplatnenia sa a možností, ktorú môžeme dosiahnuť iba odstránením týchto spoločenských bariér a predsudkov. Cieľom teda nie je vytvárať identických jedincov ani potierať biologické rozdiely medzi mužmi a ženami, ale naopak, pri zachovaní rozmanitosti mužov a žien vytvárať pre každého jedinca bez ohľadu na jeho pohlavie možnosti pre uplatnenie sa v živote podľa jeho schopností a daností. Chceme odstraňovať rodové/sociálne rozdiely a nie rozdiely pohlavné/biologické. Rodová rovnosť teda neodstraňuje rozmanitosť medzi mužmi a ženami, ale hierarchiu v ich postavení v spoločnosti a štrukturálne podmienky, ktoré ju podmieňujú.

Ak je pre ženy najväčšou prekážkou v pracovnom uplatnení ich materská rola, koncept biologickej determinácie ich nepustí, pretože je to jednoducho ich údel či osud, do ktorého sa narodili. Ale koncept rodovej rovnosti im hovorí, že si nemusia vybrať medzi dieťaťom alebo kariérou, naopak – hovorí o tom, že spoločnosť musí vytvárať podmienky pre ich zosúladenie (napr. škôlky) ale aj o tom, že úloha rodiča nie je viazaná na jedno pohlavie a otcovia sa musia rovnako zapájať do starostlivosti o deti.

Rodová rovnosť teda odstraňuje bariéry a hranice a prispieva k osobnej slobode každého z nás. Človek predsa nie je robot programovaný spoločnosťou. Každý a každá z nás sme jedinečný/á, s vlastnými predstavami o živote, vlastnými schopnosťami a vlastnými snami. Ak máme slobodné možnosti rozvinúť ich, je to prínos nielen pre nás samotných, ale aj pre celú spoločnosť. (Zdroj info)

Rodová rovnosť je spravodlivé zaobchádzanie so ženami a mužmi, čo môže znamenať tak rovnaké zaobchádzanie, ako aj zaobchádzanie, ktoré je rozdielne, ale je ekvivalentné z hľadiska práv, výhod, povinností a možností. Vychádza z princípu, že všetky ľudské bytosti majú právo slobodne rozvíjať svoje schopnosti a vyberať si z možností bez obmedzení rodovými rolami. Rozdielne správanie, ašpirácie a potreby žien a mužov sú uznávané, hodnotené, zohľadňované a podporované v rovnakej miere a nediskriminujúco. Rovnosť žien a mužov znamená rovnaké zviditeľnenie, rovnakú právomoc a rovnakú účasť mužov i žien vo všetkých oblastiach verejného a súkromného života. Rodová rovnosť má za cieľ vyrovnávať rodové rozdiely, čo sú rozdiely medzi ženami a mužmi v miere participácie, možnostiach prístupu, právach, ako aj výsledkoch v ktorejkoľvek oblasti verejnej a súkromnej sféry; je to napr. nerovnosť medzi ženami a mužmi i v prístupe k moci, zdrojom, sociálnym výhodám, vzdelaniu, ochrane zdravia a pod. (Zdroj info)

/

> CHIMAMANDA NGOZI ADICHE – VŠETCI BY SME MALI BYŤ FEMINIST(K)AMI

V známom TEDx Talku, podľa ktorého vyšla aj knižná esej hovorí autorka Chimamanda Ngozi Adiche, že “problém s rodom spočíva v tom, že predpisuje, aké a akí by sme mali byť, a nie to, aby sme rozpoznali, kým v skutočnosti sme. Predstavte si, o koľko šťastnejšie a šťastnejší by sme boli, o koľko slobodnejšie by sme sa mohli realizovať, keby nás neťažilo bremenu rodových očakávaní.

Nedá sa poprieť, že chlapci a dievčatá sa biologicky odlišujú, ale socializácia tieto odlišnosti zveličuje. A napokon sa spustí sebanaplňujúci proces – niektoré očakávania nás privádzajú k skutočnému správaniu. Vezmime si, napríklad, také varenie. Domáce práce – varenie a upratovanie – v súčasnosti vykonávajú častejšie ženy ako muži. Ale prečo to tak je? Je to preto, že ženy sa narodili s akýmsi génom, ktorý ich predurčuje k vareniu, alebo preto, že po rokoch socializácie hľadia na varenie ako na svoju rolu? Spočiatku ma to ťahalo k tomu, aby som povedala, že ženy sa možno naozaj rodia s génom, ktorý ich predurčuje k vareniu. Až kým mi neprišlo na um, že veľká väčšina slávnych svetových šéfkuchárov, ktorým sa prisudzuje ten elegantný francúzsky titul chef, sú muži.

Kedysi som pozerala na moju starú mamu, inak geniálnu ženu, a rozmýšľala som, čo by z nej bolo, keby mala v mladosti rovnaké príležitosti ako muži. Dnešné ženy totiž majú oveľa viac príležitostí ako ženy z čias mojej starej mamy. Príčinou sú politické a legislatívne zmeny, ktoré sú veľmi dôležité.

Existuje však možno ešte čosi dôležitejšie, a to je náš postoj, naše nastavenie mysle. Čo ak by sme sa vo výchove detí namiesto rodu zamerali na schopnosti? Čo ak by sme sa namiesto rodu zamerali na záujmy?” (Zdroj info: TEDx Talk / Kniha: Chimamanda Ngozi Adiche – Všetci by sme mali byť feminist(k)ami)

/

ODBORNÁ PRAX: ŠKOLA DIZAJNU & MULLENLOWE GGK, 2025
> ZÁKLADNÉ INFO
> PREDNÁŠKY K TÉME
> ZADANIE