výstava Bohumil BAČA - OBRAZY

výstava Bohumil BAČA - OBRAZY

Srdečne Vás pozývame na otvorenie výstavy BOHUMIL BAČA O B R A Z Y, ktoré sa uskutoční dňa 09.05. 2012 o 18.00 hod. v priestoroch Galérie Z na Ventúrskej 9 v Bratislave. Trvanie výstavy: 09.05. - 16.6.2012

Sprievodný text:

Vážené dámy, vážení páni! Bohumil Bača - osobnosť jasne etablovaná na maliarskej scéne i v prostredí umeleckého školstva. Na vodách kumštu a imaginácie plynulo vesluje už vyše štyri desaťročia. Sám sa zaraďuje do pozície jedného z početných osamelých veslárov, ktorí počas svojej dlhej plavby okúsili všeličo, aj prúdy obzvlášť prudké i víry zradné, tak, ako napokon aj celá jeho dobou poznačená generácia. Skúsenosti však zostávajú bez komentárov a verbalizácie. Pre jeho umeleckú i ľudskú identitu namiesto populárneho zviditeľňovania zostala vždy rozhodujúca autentická a zmysluplná práca - vlastná výtvarná tvorba a neskôr aj koncentrované úsilie o založenie a fungovanie súkromnej strednej umeleckej školy. Výsledky treba hľadať práve tam. Bohumila Baču už v samom úvode oslovili predovšetkým figuratívne koncepcie, dokonca aj v trojrozmerných podobách. Giacomettiho sugescia sochárskeho tvaru natrvalo poznačila jeho kresbovo-maliarsky program ešte v prenatálnej fáze tvorby. Podobne ako expresívny príklad Kolomana Sokola či výrazová monumentalita učiteľa Petra Matejku a popri tom i ďalšie súdobé vlnenia, napr. hnutie Novej figurácie. Sú to impulzy, v ktorých zvučne rezonuje práve téma človeka resp. figúry. Orientačne signovali autorov prístup k formulácii obrazovej formy, ktorý vykryštalizoval do jedinečného maliarskeho programu tak, ako ho kontinuálne vrství v toku času od konca 60-tych rokov. Bačova estetika je totiž vo svojej individuálnej topografii neuveriteľne homogénna, (v zmysle plynulá), čo však neznamená, že je stagnujúca bez života, bez odbočení a prekvapení, t.j. bez vývoja. Kolekcia najnovšej tvorby svedčí jasne. Leitmotív je síce viac- menej konštantný v priereze celého komorného diela, ale jeho aktuálna vizuálna podoba ťaží z nových konštrukčných riešení. Výber z posledných - prezentovaných autorových cyklov (Kompozícia, Posolstvá, Telesá, Diagonály, Ľudské schránky, Katedrály ) je opätovným pojednaním o človeku v širokom oblúku existenciálnych súradníc - konflikty a perspektívy života, človek v koexistencii univerzálneho aj konkrétneho času a bytia. Humanisticky motivovaná tematizácia tvorby nie je v Bačovom prípade len vonkajším afektovaným gestom in v pozícii módnej nálepky. Pramení oveľa hlbšie, v konkrétnej ľudskej faktografii človeka i umelca, v osobnej životnej filozofii, v jeho prirodzenej navigácii smerom k človeku. Skrátene je to posolstvo, lobbing pre rovnováhu citu a rozumu, pre vzájomný dialóg a komunikáciu v každom článku a na každej úrovni ľudskej aktivity. Vychádzajúc z takto definovaného problému sa zdá, že trvalý príklon k figuratívnosti v prípade komorného diela Bohumila Baču nie je ani tak otázkou výtvarnej, skôr ideovej koncepcie. Napokon, vlastnú figurálnu formu akceptuje až na samom prahu predmetnosti, temer ju potláča, predovšetkým v tvorbe po r. 1990. V tomto zmysle formulovaný myšlienkový kánon definuje v špirále parciálnych názorových zaujatí, ktorých jadrom je metaforicko-expresívna znaková koncepcia. Mohlo by sa zdať, že jej ložiská sú už vyčerpané v predchádzajúcich zápasoch o individuálne, ale aj medzigeneračné dolovanie výtvarnej formy. A predsa tomu tak nie je. Nemôže tomu tak byť už len z jednoduchého logického dôvodu, že totiž ona sama ako reakcia na skutočnosť má nespočetné, teda nekonečné množstvo riešení. Problém znie trochu inak. Kľúčové termíny svojho maliarskeho programu Bohumil Bača otvára znovu a znovu nie náhodou. Varírovaním si overuje umeleckú pravdivosť ich autocitácií. V spätných väzbách, v smere vertikálnom i horizontálnom a v súčine s novými exaktnými skúsenosťami ich vrství do rôzne početných názorových cyklov. Možno povedať, že stavia veže, svoje veže poznania, jeden schod za druhým, kde kontinuita sa stáva temer organickou súčasťou umeleckého zámeru. Výsledkom je potom stavba kvalitatívne mimoriadne vyvážená. Práve preto alebo napriek tomu autorova maliarska identita operuje v značnom názorovom teritóriu, svoje kreatívne podoby v rôznych časových intervaloch pravidelne regeneruje. Jej prezentovaný, najnovší vizuál ďalej rozvíja množinu citovo exponovanej maľby. Sú to asociatívne reflexie na margo ľudských počinov a vzťahov, gesticky demonštrované v inotajoch expresívno-monumentálne citovanej výtvarnej formy. Ich napätie ďalej stimuluje novými prvkami v repertoári - diagonálou, zloženou z rastra križujúcich sa figurálnych tvarov (Diagonály, Kompozícia) a neobvykle centrálne komponovanou farebnou hmotou (Telesá). Autorove úsilie o koncentráciu dvojrozmernej obrazovej plochy, o znakovú jednoznačnosť tu maximálne stupňuje hladinu geometricko-konštruktívnych princípov a smeruje k samotnej hranici predmetnosti. K ose, kde sa bezprostredne konfrontuje s jeho figurálnym programom (ako som to už naznačila vyššie). Nepredpokladám, že Bohumil Bača figúru natrvalo opustí. Napokon, abstraktné etudy sprevádzajú jeho tvorbu od počiatku. Autorove väzby k figúre, korešpondujúce nepochybne i s osobnostnou charizmou, stále zostávajú profilovým článkom jeho komorného kresbovo-maliarskeho diela. Pretože sú to všetko výtvarné operácie o človeku, a ten aj v dobe globálnej traumy ešte stále má zelenú. Mgr. Božena Juríčková, kurátorka výstavy

(vernisáž 9. 5. 2012 Bratislava, Galéria Z)