Denník N ilustrujú diela našej pedagogičky Rity Koszorús
1. 12. 2021
>>> To, ako sa dostala k umeniu, nepovažuje Rita Koszorús za ničím výnimočný príbeh, no tým, že umenie sa pre ňu stalo kľúčovou činnosťou, svoje okolie prekvapila. V rodine žiadnych umelcov ani umelkyne nemali, no voči kultúre boli jej rodičia otvorení. „Moja mama je učiteľka, otec inžinier, vždy ma veľmi podporovali a vozili ma na keramický krúžok aj do ZUŠ-ky, ale asi ani jeden z nich nepredpokladal, že sa vyberiem touto cestou a že to dotiahnem tak ďaleko.“ ... Na Vysokú školu výtvarných umení nastupovala s cieľom prebádať grafiku, no tiež to nemalo dlhé trvanie. Povedali jej tam, že je až príliš expresívna, ale to už aj ona sama zisťovala, že to nefunguje a že až príliš ju lákajú farby a maľba. „Bavilo ma experimentovať, skúšať, miešať médiá. A to stále platí. Ale nie vždy sa to stretlo s pozitívnou odozvou zo strany pedagógov. Necítila som podporu individuality, akoby bolo nevyhnutné okamžite vedieť svoj umelecký program a zaradiť sa. Kto sa zaradil, bol úspešný, a to ma frustrovalo, lebo ja som v tom čase naozaj nevedela, čo je môj program. Ani spätne sa mi na tom nezdá nič zlé, no vtedy som to prežívala inak,“ vraví. <<<
Foto N – Tomáš Benedikovič
